Bespuća i stranputice zakona indogermanističke komparativne lingvistike

Превоји такође савршено доказују метатезу ликвидâ и пуногласје у словенским језицима, будући да показују изворно место самогласника.

Забога, ни не знаш да се у реченим односима ради о превојима. :D Додуше, облици шаљем и ждерем млађи су и настали су аналогијом наместо старијих шљем и ждрем.

Citiraj "prevoje" iz mog posta koje si pomenuo. Deder, pa da nastavimo.
 
Poslednja izmena od moderatora:
WOjnQLm.jpg


Ovaj nemački izvor kaže da su se naša Morava i češka (moravska) Morava obe zvale Margus. Kako se to tumači u postojećoj literaturi ili kako vi tumačite?

1. Ovaj izvor antičke nazive ne prenosi verodostojno.

2. Rimljani su dve reke udaljene 1000 km nazvali jednako jer:

a) su imale isto predrimsko ime
b) slučajno

3. Sloveni su po dolasku na Balkan reku Margus nazvali Morava jer:

a) slučajno
b) vodili su se principom doslednosti prema kojem su, zatekavši rimsku reku na jugu koju su Rimljani zvali Margus kao što su i njihovu Moravu zvali, dali su joj ime Morava da bi udovoljili principu doslednog preimenovanja

4. drugo.

?
Kod današnjeg jezera Balaton, na karti je ubeležen antički naziv Pelso Lacus. Pleso je slovenska reč za jezero, močvaru, podvodnu dolinu:

prasl. *pleso (*pelso) (ukr. pleso, češ. pleso)

Otkud "nemetatezirani" oblik Pelso u antici, ako je praslovenski oblik *pleso? :kafa:
 
пьрати - перѫ
бьрати - берѫ, събирати
клѧти сѧ - кльнѫ сѧ (самогласник + *n даје ѧ) (морам проверити је ли посведочено проклињати)
зъвати - зовѫ (морам проверити посведоченост речи попут позив, позивати, дозивати)
дьрати - дерѫ, ударити, дира, дѣра (уједно показује метатезу у др(иј)ети од старијега *derti)
сълати - сълѭ, сълъ
жѧти - жьмѫ
прострѣти - простьрѫ, простирати, просторъ, страна (показује метатезу старијих *prosterti и *storna)
трѣти - тьрѫ (показује метатезу изворнога *terti)

Такве положаје самогласникâ показују и индоевропски когнати.

Таквих односа нема у клати - кољем, млети (мљети) - мељем, односно клати - колѭ, млѣти - мелѭ.

Kod današnjeg jezera Balaton, na karti je ubeležen antički naziv Pelso Lacus. Pleso je slovenska reč za jezero, močvaru, podvodnu dolinu:

prasl. *pleso (*pelso) (ukr. pleso, češ. pleso)

Otkud "nemetatezirani" oblik Pelso u antici, ako je praslovenski oblik *pleso? :kafa:

Опет произвољне тезе, измишљотине. Ко доводи име језера у везу са прасловенским језиком?
 
Poslednja izmena:
пьрати - перѫ
бьрати - берѫ, събирати
клѧти сѧ - кльнѫ сѧ (самогласник + *n даје ѧ) (морам проверити је ли посведочено проклињати)
зъвати - зовѫ (морам проверити посведоченост речи попут позив, позивати)
дьрати - дерѫ, ударити, дира, дѣра (уједно доказује метатезу у др(иј)ети од старијега *derti)
сълати - сълѭ, сълъ
жѧти - жьмѫ
прострѣти - простьрѫ, простирати, просторъ, страна (показује метатезу старијих *prosterti и *storna)
трѣти - тьрѫ (показује метатезу изворнога *terti)

Положаји самогласникâ се могу проверити у индоевропским когнатима.

Таквих односа нема у клати - кољем, млети (мљети) - мељем тј. клати - колѭ, млѣти - мелѭ.

Zahvaljujem.

Postojanje/nepostojanje pismeno zasvedočenih poluglasa u početnim suglasničkim skupovima je potpuno proizvoljno.

Glagoli:

mleti-meljem,
klati-koljem,
brati-berem,
str(e)ti-sterem,
tr(e)ti-tarem,
zvati-zovem,
drati-derem,
ždrati-žderem,
slati-šaljem,
ž(n)eti-žanjem,
srati-serem,
prati-perem,
kle(n)ti-k(l)unem

1. svi su dvosložni
2. svi u indikativu prezenta aktiva dobijaju sufiks -(j)em od starijeg -ѫ (-ѭ)
3. svi u indikativu prezenta aktiva imaju tendenciju da ostanu dvosložni i shodno tome imaju seobu akcenta na početni suglasnički skup zbog čega se on razbija umetanjem vokala;
 
Те тврдње су нетачне измишљотине и у славистици их нема. Прочачкај мало облике других словенских језика,старословенске посведочене облике и индоевропске когнате, јасно је да се ради о превојима. Исти докази показују да у глаголима клати и млети није реч о превојима, но о метатези самогласника који се чува на изворном месту у презентима те и неким изведеницама.
 
Poslednja izmena od moderatora:
Те тврдње су нетачне измишљотине и у славистици их нема. Прочачкај мало облике других словенских језика,старословенске посведочене облике и индоевропске когнате, јасно је да се ради о превојима. Исти докази показују да у глаголима клати и млети није реч о превојима, но о метатези самогласника који се чува на изворном месту у презентима те и неким изведеницама.

Мељеш и мељеш, а ниђе доказâ.

Koje tvrdnje? Treba li pojašnjenje kolika je razlika između govornog i pisanog jezika u doba nastanka pismenosti?
 
Превоји:
бьрати - берѫ, събирати, съборъ; литванско berti, летонско bert, санскртско bhárati, грчко φέρω, латинско bero, готско bairan
зъвати - зовѫ; санск. hávate
дьрати - дерѫ, ударити, дира, дѣра; литв. dìrti, лет. dìrât, грч. δέρω, гот. distairan
прострѣти - простьрѫ, простирати, просторъ, страна; лат. sternere, староирско sernaid, грч.στορνυµι
трѣти - тьрѫ ; лит. tìrti, грч. τειρω, лат. terere, старовисоконемачки draen

Метатезе и пуногласје:
клати - кољем, колац, кал (рус. колоть - колю, кол, кол; пољ. kłuć, kól, kiel)
млети, мљети - мељем, мел (рус. молоть - мелю, мель, пољ. mleć - mielę, miel, miał)
орати, орем - рало (рус. орать, орю - рало; пољ. orati, orzę - rodło)


0dsX4pW.png


zde4Bp1.png


SaYZo5M.png


J. P. Mallory, ‎Douglas Q. Adams - Encyclopedia of Indo-European Culture, 1997
 
Poslednja izmena:
пьрати - перѫ
бьрати - берѫ, събирати
клѧти сѧ - кльнѫ сѧ (самогласник + *n даје ѧ) (морам проверити је ли посведочено проклињати)
зъвати - зовѫ (морам проверити посведоченост речи попут позив, позивати, дозивати)
дьрати - дерѫ, ударити, дира, дѣра (уједно показује метатезу у др(иј)ети од старијега *derti)
сълати - сълѭ, сълъ
жѧти - жьмѫ
прострѣти - простьрѫ, простирати, просторъ, страна (показује метатезу старијих *prosterti и *storna)
трѣти - тьрѫ (показује метатезу изворнога *terti)

Такве положаје самогласникâ показују и индоевропски когнати.

Таквих односа нема у клати - кољем, млети (мљети) - мељем, односно клати - колѭ, млѣти - мелѭ.



Опет произвољне тезе, измишљотине. Ко доводи име језера у везу са прасловенским језиком?

Niederle i nakon njega Trubacev.

004cmg.jpg




A. Loma, Podunavska prapostojbina Slovena: legenda ili istorijska realnost?, JF, 43, 1993.

nahtigal1-1.jpg


nahtigal2-1.jpg


nahtigal3-1.jpg


Rajko Nahtigal, Antikes 'Pelso' für Plattensee ist nicht slavisch "pleso", Wiener slavistisches Jahrbuch, Vierter Band, 1955, 15-19.

Moze li neko u par recenica napisati (brz prevod) zasto Nahtigal tvrdi da anticka rijec Pelso za Blatno jezero nije slovenski pleso, molim lijepo? Unaprijed zahvalan.
 
Članak Rajka Nahtingala svodi se na ovu, izrečenu poentu:

"In jener alten Zeit, als der name Pelso bestand, gab es noch keine Slaven in jener Gegend. Damals muss es dort alte Illyrier gegeben haben. Das fuehrt mich dazu, das Wort pelso mit einem albanischen zu verknuepfen."

"U ta stara vremena, kada je naziv Pelso postojao, još nije bilo Slovena u toj oblasti. U to doba tamo su morali biti stari Iliri. To me navodi da povežem reč pelso sa nekom albanskom rečju."

Komentar i vrednosne stavove prepuštam čitaocu. Vremena više trošio ne bih.
 
Kako je nastala Ulpiana od Lipljana? Lъpjanъ > (inojezički, metatezom) Ъlpianъ > Ulpian (+ a) > Ulpiana.

Pa da. A i porodično ime gens Ulpia rimskog cara iz prvog veka naše ere, Marcusa Ulpiusa Traianusa, rođenog u Španiji, opet se izvodi iz kosovskog Ljipljana. Traianus je osnivao gradove i rekrutirao legije u Iliriji iTrakiji, izgradio most preko Dunava, i pobedio Dačane.

https://en.wikipedia.org/wiki/Ulpia_(gens)

Ovog puta je Marko poranio dvanaest vekova.
 
Kako je nastala Ulpiana od Lipljana? Lъpjanъ > (inojezički, metatezom) Ъlpianъ > Ulpian (+ a) > Ulpiana.

Potpuno analogno od Labin nastaje Albona.

Što se tiče izgovora praslovensko-južnoslovenskih toponima od strane romanofonog sveta onog doba, ja bi se poslužio izgovorom nevegetarijanskih Italijana:

https://translate.google.rs/?oe=utf-8&ie=UTF-8&hl=en&client=tw-ob#auto/it/lbin
(kliknuti na ikonicu "Listen" ispod desnog prozorčeta)

Kod tog izgovora jasno se čuje poluglas (debelo jer) kao anlaut ispred početnog L - Lbin. Takav se vokalizam pri udomaćenju uvek razvijao prema punom vokalu (A, E, O i sl.)

Lъbъnъ > (inojezički, metatezom) Ъlbъnъ > Albona
 
1. Ne zna se odakle potiče vladarska porodica Ulpia, a zna se da su otišli da zavode red u Hispaniju.
Nema nikakve veze. Sigurno porodično ime ne potiče od Lipljana. Sem ako su Rimljani bili kripto Srbi i izvršili natraški tok istorijske lingvistike (Lipljan -> Ulpiana -> Ulpia --> Ulpius) samo da bi nas danas zbunili.


2. Nema nikakvih podataka, kamoli dokaza, da je porodično ime Ulpia povezano sa imenom mesta Ulpiana, postoje samo spekulacije na nivou tzv. "pučke etimologije".
Postoji puno primera gradova širom Rimskog Carstva osnovanih od raznih careva i imenovanih za istim.

3. Pitao sam te nešto.
Ponavljam: jok, bre, nije moguće.
 
Kako je nastala Ulpiana od Lipljana? Lъpjanъ > (inojezički, metatezom) Ъlpianъ > Ulpian (+ a) > Ulpiana.

Da dodam tvom otkriću (Ъlpianъ > Ulpian (+ a) > Ulpiana), evo kako je Istočni Rimski car Justinian izveo naziv svog grada Justiniana Prima iz (srpskog naziva) Caričinog Grada:

Dakle treba pokazati:

(1) Caričin -> Justiniana
(2) Grad -> Prima

Dokaz:

(1) Justinianovo srednje ime je bilo Caesar, što je izvedeno iz srpskog Cara. Justiniana dakle znači Caričina.

(2)
(a) G -> K (gubljenje glasnosti), K -> P (opšta indoevropska ekvivalentnost)
(b) R -> R (strogo očuvanje nepokretnih likvida)
(c) A -> O -> U ->I (minimizacija potrošene energije)
(e) D -> MA (drugačije ne bi više išlo)

Q:E.D.
 
Метатезе и пуногласје:
клати - кољем, колац, кал (рус. колоть - колю, кол, кол; пољ. kłuć, kól, kiel)

Јеси ли чуо са латинску реч Gladius = мач, шта ћемо с тим? :think:

Стоји на википедији да је то позајмљеница из галског језика, како пише тамо:

One theory therefore proposes the borrowing of the word gladius from *kladi- during this period, relying on the principle that k becomes g in Latin.

https://en.wikipedia.org/wiki/Gladius
 
Латинско Calamitas долази од старолатинског Kadamitas и уопште не припада овом кругу. https://en.wiktionary.org/wiki/kadamitas#Old_Latin
А ни овај грчки зелени детлић нема везе са овим.

Остале речи из старопруског, литванског, летонског имају заједнички корен са словенском речју, јер је то иста група језика.

Чињеница да у свим овим примерима остаје непромењена група КЛ или ГЛ (што је исто) не говори у прилог никаквој метатези ликвида и у овом случајку је и нема.
Вокал О се убацује ради лакшег изговора у презент, и облике који настају аналогијом по презенту, јер је прилично тешко изговорити кљем или клѭ

Дапаче, овај пример отвара и питање порекла речи у такозваним келтским језицима.
 
Чињеница да у свим овим примерима остаје непромењена група КЛ или ГЛ (што је исто) не говори у прилог никаквој метатези ликвида и у овом случајку је и нема.
Вокал О се убацује ради лакшег изговора у презент, и облике који настају аналогијом по презенту, јер је прилично тешко изговорити кљем или клѭ
Дапаче, овај пример отвара и питање порекла речи у такозваним келтским језицима.
Би ли могао навести макар један рад који би поткрепио бедастоће које си написао?

jVbRhvo.png


Rick Derksen - Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon, 2008
 
Poslednja izmena:

Back
Top